Clara a ja sme typ cestovateľa, čo veľa neplánuje, niečo si vymyslí a neskôr sa podľa situácie zariadi. Keď sme sa rozhodli ísť na jeden z Tisíc ostrovov, dostali sme veľa prianí, aby sme sa nazad vrátili podľa možnosti so všetkými končatinami - a predsa sa opäť potvrdilo, že keď presne nevieš, neočakávaš, kúzlo ťa čaká hneď za rohom.

Pulau Pramuka je malilinký ostrov, kde je viac než reálne spoznať za 12 hodín polovicu jeho populácie. S batohmi a spacími vakmi sme sa okolo neho raz prešli, našli homestay s matracmi na zemi, vedrom, čo bola sprcha a raňajkovali s miestnymi rybu s ryžou a chilli. Za dva dni sme sa stihli odviezť na lodiach hromadnej dopravy z ostrova na ostrov, vládnou polo rozpadnutou mini loďkou a s loďou lokálneho rybára, z ktorého sa vykľul 6 hodinový výlet s tematickým názvom "ten krát po prvé", lebo sme sa šnorchlovali s rybami a koralmi farby dúhy (nepreháňam, niektoré aj svietili), vylodili sa na zabudnutom mini ostrove, na ktorom nebol nikto, len jeden stan a videli mini žralokov, čo naháňali nie práve mini strach.

Na ostrove, kde nikto nehovorí anglicky a ľudia žijú tak jednoducho, ako si to ľudská myseľ vie predstaviť,  nosia ženy farebné šatky a habity, muži si v prístave brúsia a maľujú lode ako sa im páči, každý je bosý a špinavý a deti si okolo nich pobehujú v školských uniformách, alebo len tak. A že som tam zažila najväčšiu pohostinnosť a dobrotu!